21. po Svätej Trojici 2011

Kázňový text: Zjavenie 3,14–22

Laodikea je v poradí siedmym, teda posledným, cirkevným zborom, ktorý si na našich bohoslužbách budeme rozoberať. Zároveň máme predposlednú nedeľu cirkevného roka, ktorá je tematický venovaná poslednému súdu a celkom to aj korešponduje s obsahom tohto listu. Aj tu však chcem na začiatok povedať niekoľko historických skutočností, ktoré sa týkajú tohto mesta.

Laodikea bolo mesto rímskej provincie Frýgia a stálo neďaleko mesta Kolosy, kde napísal apoštol Pavel list. Niektorí vykladači sa dokonca domnievajú, že list Kolosenským bol pôvodne listom Laodikejským kresťanom. Zemetraseniami a vojnami spustošené mesto dal vybudovať Antiochus II., ktorý vládol v rokoch 261 – 247 pred Kristom a mesto pomenoval po svojej manželke Laodikii. V časoch vlády rímskej ríše mesto získalo na dôležitosti, pretože sa v ňom rozmohol obchod s látkami z čiernej ovčej vlny, z oviec, ktoré sa chovali v okolí. Vyrábali sa tu aj lekárske mastičky a rôzne liečivé prášky. Dnes sú z tohto mesta iba ruiny a zopár starobylých pamiatok, ktoré sa zachovali na povrchu.

No 5. februára tohto roku vyšla v médiách správa z Ankary o tom, že archeológovia objavili na juhozápade Turecka tzv. „siedmu cirkev Ázie“ z biblickej knihy Zjavenie Jána. Oznámil to minister kultúry Turecka Ertugrul Günay. Ide o miesto stretávania sa kresťanského spoločenstva. Stavba je v podstate zachovaná v originálnom stave. Minister Günay hovoril o vzrušujúcom objave a oznámil, že vykopávky sa budú prezentovať vo svetovej tlači po ďalších vykopávkach v lete. Mesto Laodikea bolo aj dejiskom Laodikejského koncilu v 4. storočí. Toľko najaktuálnejšie správy z tohto biblického mesta.

Nám však dnes nejde iba o nejakú dávnu históriu. Ako veriaci ľudia sa snažíme nájsť v slovách adresovaných kresťanom do Laodikei zvesť, ktorá sa týka nás a našej viery i nášho vzťahu k Bohu.

List Pána Ježiša patrí k jedným z najkritickejších zo všetkých siedmich zborov. Prvá kritika je kritikou vlažnosti, nerozhodnosti a nejasnosti v postoji kresťanov. Ten výrok je veľmi známy: „Kiež by si bol studený, alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani studený, ani horúci, vypľujem ťa z úst.

Ďalšou kritikou je hrdosť a pýcha na bohatstvo, s vyhlásením, že už vlastne nič nepotrebujú, lebo všetko už majú. Pán Ježiš im odkazuje: ….a nevieš, že si biedny aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý….

Ježišova výzva znie: Rozhorli sa teda a kajaj sa! V podstate zo slov tohto listu vieme popísať problémy kresťanského spoločenstva, ktoré však oni pri sebe samých vôbec nevideli. Toto je jeden z veľmi vážnych problémov kresťanských spoločenstiev a trpíme tým všetci. Je to spokojnosť so situáciou, ktorá tu je.

Keď sa pozriete na náš zbor, môžete si povedať, že nie je až taký zlý. Máme deti, máme niekoľko dorastencov a aktívnu mládež, máme už aj rodiny, ktoré sa k Božiemu slovu stretávajú, máme biblické hodiny a bohoslužby každú nedeľu aj na viacerých miestach, občas nejaké misijné stretnutie, máme spevokol a pomaličky si tu žijeme. Popri tom by sme vedeli spomenúť aj zbory, ktoré sú na tom horšie ako my. Spokojnosť však vedie k stagnácii. Keď je všetko v našich očiach dobre, nebudeme sa viac o nič iné snažiť, človek sa uspokojí s tým, čo je a nejde ďalej, a to znamená, že po čase príde úpadok.

Nikdy nie je dobré zastať a ostať na jednom mieste. Vývoj všetkého ide stále dopredu, je to tak normálne a prirodzené. Predstavte si, že sa spevokol naučí 5 piesní a tie bude spievať dookola stále na každé sviatky. Ako dlho vás to bude baviť počúvať?

Minule sa manželke po dvoch rokoch skončil paušál a vyberali sme jej druhý telefón. No nevybrali sme ten, ktorý mala už pred tým, ktorý nebol zlý, ale niečo, čo je novšie, o čom si myslíme, že bude lepšie.

Keď si kupujete auto nebudete hľadať také, čo sa vyrábalo pred 20 rokmi, aj keď možnože vtedy nebolo zlé, ale dnes je lepšie to novšie. A tak je to úplne so všetkým. Vývoj ide ďalej. Priznávam, že sú určité hodnoty, ktoré sa nemenia, ale ak sa pozerám na cirkevný zbor, tak si uvedomujem, že to, čo ponúkal pred 50 rokmi, by bolo v dnešnej dobe málo.

Keď počúvate spev piesní na bohoslužbách v iných zboroch, kde spievajú ešte pomaly, tak poviete, že toto sa už nedá počúvať. Dôvod? Zmenili sme sa, išli sme ďalej. Lebo tak je to normálne a prirodzené.

Lenže takýto vývoj a rast potrebuje i náš duchovný život, naša viera.

• Ak by ste teraz mali posúdiť samých seba a svoju vieru, mohli by ste povedať, že napreduje a rastie?
• Rastiete, bratia a sestry, v známosti Božej?
• Napredujete duchovne?

Zoberte si len takých posledných 10 rokov. Jedna vec je, že sme všetci zostarli, ale ja som zvedavý na vašu vieru, na váš vzťah s Bohom.

• Zmenilo sa niečo, posilnila sa vaša viera a urobili ste v tom duchovnom živote krok vpred?
• Pripravili ste sa na ťažšie časy, ktoré môžu prísť?
• Obstojí vaša viera, odolá pokúšaniu a tlaku tohto sveta?
• Môžete povedať, že z Božieho slova viete už o čosi viac?

Ak sa človek vzdeláva, číta si Božie slovo, modlí sa, koľko sa dá tak naučiť za 10 rokov? To je veľký kus cesty, ktorý sme mohli a mali prejsť. Prešli ste? Prešiel si ty, brat? Prešla si ty, sestra?

Mám pocit, že obraz kresťanského zboru v Laodikei najlepšie sedí na našu dnešnú dobu. Porovnajte si to spolu so mnou:

• Spokojnosť so samým sebou, spokojnosť s tým, čo som už spoznal a naučil sa niekedy v minulosti. Nič sa už vlastne nemení a ja žijem zo dňa na deň.
• Spokojnosť so zabezpečením, mám všetko, čo potrebujem pre seba i rodinu, ešte tak trochu viac peňazí a bude to dobre.
• Je náboženská sloboda a nikto ma nenaháňa.
• Som nezávislý, do nikoho sa nestarám a do ničoho sa nemiešam a iní ma vôbec nezaujímajú.
• Spokojnosť s duchovným životom – ohromná vlažnosť, raz za čas prídem do kostola, raz za čas sa ukážem na nejakej kresťanskej akcii, nič netreba preháňať, nechcem byť žiadny fanatik.
• Nedostatočné prejavy viery, skoro žiaden súcit, surovosť a bezohľadnosť voči potrebám druhých.
• Ohromná hriešnosť pomiešaná so zbožnosťou, považujem sa za kresťana, ale žijem v očividnom hriechu poviazaný a zotročený, som alkoholik, žijem v nemorálnom vzťahu, podvádzam manžela, či manželku, ale tvárim sa, že je to v poriadku, že Pán Boh je so mnou nanajvýš spokojný.

Kresťanom do Laodikei Pán Ježiš odkazuje, že mu je taká ľahostajnosť a taká povrchnosť nanajvýš odporná a nepríjemná. Keď nie si ani ryba, ani rak, tak kto si?

Myslím si, že sme v cirkvi a v zbore k týmto veciam veľmi tolerantný. Každý vidíme aj tie svoje vlastné chyby a zlyhania, tak preto sme už ticho a neozveme sa, ale hovorím to preto, aby sme my sami pri sebe videli, že to Pánu Bohu vadí, že mu je to odporné – nie nepríjemné, ale doslova odporné.

Keď si veriaci človek, tak ako veriaci človek ži, a keď sa ti viac páči žiť v hriechu, tak ži v hriechu, ale nehraj na obidve strany. Pretože takto žiješ v klamstve. Myslíš si, že je s tým Boh spokojný a tým pádom máš pocit, že nič nemusíš robiť, ale raz budeš počuť, že ťa Pán Ježiš nepozná a nikdy ťa nevidel. A budeš sa čudovať, ako je to možné, keď si stále bol v kostole a aj si sa modlil a aj si mu na chválu spieval.

Vlažných Pán Boh neznáša. Buď si kresťan, alebo si pohan. Rozhodni sa, lebo nič uprostred nie je. Pán Ježiš povedal: …kto nie je so mnou, je proti mne, kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.

AMEN

Piesne: 205; 668; 665; 700; 656/11; A:84
Texty: Am 4,12–13; Zj 20,11–12; Mt 13,47–50; Ž 50,1–6.14–15