1. adventná 2011

Nový cirkevný rok prichádza s novým obdobím a novou témou. Advent je v preklade príchod. A Cirkev týmito adventnými dňami dáva tomuto svetu najavo, že očakáva príchod Spasiteľa sveta, príchod Mesiáša. Ale aj my sami sa navzájom uisťujeme v tom, že skutočne Ježiš príde. Sú to už roky, keď na tento deň čakáme a aj my sami potrebujeme povzbudenie, pripomenutie, že raz sa táto veľkolepá vec stane skutočnosťou.

Mám pocit, že sme v tom očakávaní druhého príchodu najviac ochabli. Očakávame niečo, čo cirkev čakala už vo svojich začiatkoch, pred 2000 rokmi a ešte stále ten čas neprišiel. A práve to nenaplnenie zasľúbených vecí trochu odrádza.

Deťom na náboženstve v Kysaku, kde sa náboženstvo riadne hodnotí som sľúbil, že budeme písať písomku, pretože im musím dať nejaké známky. Ale už som sa dal prehovoriť asi trikrát. Čo ich veľmi k tomu, aby sa do Biblie trochu pozreli, neženie. Teraz majú pocit, že ma znova na ďalšej hodine prehovoria a to ich vedie k presvedčeniu, že sa nemusia učiť, lebo písomka aj tak nebude. Ale do pol roka to určite musí prísť.

Uvedomujem si, že tak nejako je to aj s druhým príchodom Krista. Čím viac sa to odďaľuje, tým viac sú mnohí presvedčení o tom, že to nikdy nepríde. Čakať tak dlho na niečo a byť trpezlivý to pre mnohých ľudí dnes už nie je.

Ak je však advent o príchode Krista a o našom čakaní na tento deň, tak sa dnes spolu pozrieme na muža, ktorého Pána Boh učil čakať. A musím povedať, že ho to naučil. Aj keď určite aj on mal obdobie, keď stratil vieru, keď pochyboval, keď si nebol celkom istý a keď ho pozorovanie okolností už skoro presvedčilo, že tým, že uveril a čakal, tak sa dal iba oklamať. Predsa len sa jeho čakanie naplnilo.

Viete o kom hovorím? Je to muž zo starej zmluvy, ktorý na Bohom dané zasľúbenie čakal skoro celý svoj pozemský život. Bol to otec všetkých veriacich, tak ho nazýva Nová zmluva. Bol to Abrahám, ktorý skutočne celý život čakal, že sa mu narodí potomok a dočkal sa toho naplnenia až keď bol starý muž. Takže v podstate čakal celý svoj život.

_____________­_____________________
Kázňový text: 1. Mojžišova 15:1–6

1 Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní slovo Hospodinovo: Neboj sa, Abrám, ja som ti štítom, čaká ťa veľmi veľká odmena. 2 Abrám však povedal: Hospodine, Pane, čo mi chceš dať, veď som bezdetný a dedičom môjho domu bude damašský Elíezer. 3 Ďalej povedal Abrám: Hľa, nedal si mi potomstvo a sluha narodený v mojom dome, bude mojím dedičom. 4 Tu zaznelo mu slovo Hospodinovo: Tento nebude tvojím dedičom; tvojím dedičom bude ten, ktorý vyjde z tvojho tela. 5 Potom ho vyviedol von a riekol: Pohliadni na nebesá a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať. Nato mu riekol: Toľko bude tvojho potomstva. 6 I uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť.
_____________­________________________­__

Priznávam, že je to trochu iné čakanie, ako to naše. On čakal na narodenie potomka, my čakáme na druhý príchod Ježiša Krista a koniec tejto zeme, ale určité podobnosti tu predsa len nájdeme.

Abram, tak sa pôvodne Abrahám volal, kým mu meno nezmenil sám Boh, žil so svojou ženou Sárou v Chaldejskom Úre. Odkedy boli manželia, túžili po dieťati a čakali, že ich manželstvo bude mať svoje naplnenie v potomkovi. Ale čas pomaly plynul a vytúžené dieťa neprichádzalo. Až sa to čakanie zdalo zbytočné a márne. Viem si predstaviť manželov, ktorí túžia po dieťati a snažia sa oň a chodia po lekároch, po rôznych vyšetreniach a liečeniach, platia ohromné peniaze a nič nevychádza, že po čase sa o tom svojom očakávaní aj prestanú celkom rozprávať. A ako roky plynú, prichádzajú na um i myšlienky, že sa ich očakávanie asi nikdy nenaplní.

Cirkev takýmto spôsobom čaká príchod Ježiša Krista. A sú to už roky. Jedna generácia strieda druhú a je úplne normálne, že na um mnohým kresťanom príde myšlienka, že je to zbytočné, že to vôbec nebude tak. Že zbytočne už rozprávame o niečom, čo sa nenaplní, čo nemá nejaký reálny základ. V cirkvi boli obdobia, keď to očakávanie bolo také intenzívne, že hovorili už o generáciách, ktoré nezomrú, ale zažijú príchod Spasiteľa sveta ako sudcu živých a mŕtvych. Potom však boli obdobia, keď táto téma bola iba okrajová. A boli zase časy, keď sa o konci sveta hovorilo veľmi intenzívne a my veriaci ľudia sme tým pádom veľmi intenzívne hovorili, že príde Ježiš.

Keď nad tým rozmýšľam, tak si uvedomujem, že naše rozprávanie o druhom príchode Ježiša Krista nemá byť závislé na tom, či sa vo svete o konci sveta hovorí viac, alebo menej, pretože my čakáme niečo, čo sa zakladá na slovách Ježiša Krista, nie na tom, či je nejaký zaujímavý dátum v kalendári, alebo sa blíži rok 2012, o ktorom sa vo svete hovorí, že je tým posledným.

Abrahámova túžba po vlastnom potomkovi sa nenapĺňala. Keď Pán Boh oslovil Abraháma a zasľúbil mu krajinu a potomstvo, ktorého bude ako piesku v mori, mal Abrahám už 75 rokov. Podľa Biblie sa ľudia vtedy dožívali trochu viac ako my. Ale čas 75 rokov bol už asi na hranici mať nejaké deti. Napriek tomu uveril slovám Hospodinovým a ďalšie roky v sebe živil nádej na syna, ktorý sa mu má narodiť. Bol to moment, ktorý oživil jeho nádej a on čakal ďalej.

Ale treba povedať, že to ďalšie očakávanie bolo poznačené zmenou života. Zasľúbenie potomka bolo spojené s tým, že Abrahám odíde z Chaldejského Úru a vydá sa na cestu, ktorú mu ukáže Hospodin.

• Ak chceš mať stále nádej a má ožiť tvoje očakávanie, tak zmeň svoj život!
• Vydaj sa na cestu, ktorú ti pripravil Boh.
• Ak chceš čakať a dočkať sa príchodu Krista, musíš niečo zanechať a vydať sa iným smerom.
• Musíš svoj život podriadiť Božej vôli, musíš sa dať Bohom viesť.
• Ak čakáš druhý príchod Krista, tak musíš vyjsť z hriechov svojho života, zanechať to, čo robíš v Božích očiach zle.

Brat, sestra, nemôžeš povedať, že čakáš Krista, keď žiješ v hriechu. Nemôžeš tvrdiť, že ako kresťan prežívaš toto adventné obdobie, ale neopustil si nič zlé vo svojom živote. To nie je iba o tom, že si v kostole zaspievame nejaké adventné piesne: Hľa, už stojí predo dvermi…, alebo Príď spasenie pohanov…. Ak čakáš Krista, tak zlo zanechaj. Teraz je deň, keď môžeš niečo zmeniť.

Na konci bohoslužieb budeme spievať v advente inú pieseň. Chcem tým zdôrazniť nový čas v cirkevnom roku, ale to neznamená, že teraz je to vaše, alebo moje čakanie správne. Myslím, že by sme mohli urobiť nejaké viditeľné gesto, nejakú viditeľnú zmenu v našich rodinách, teraz počas tých štyroch týždňov do Vianoc.

Dajte si povedzme záväzok, že si každý večer prečítate niečo z Božieho slova, možno aj celá rodina spolu, ak máte menšie deti, pomôže vám k tomu adventný kalendár. Alebo možno iba vy s manželom, či manželkou. Alebo sa niečoho vzdajte.

Asi pred dvoma rokmi sme mali na návšteve jednu rodinu. Akurát bol advent. Chceli sme im ponúknuť niečo na pitie, nejaké víno, či niečo ostré, a oni zrazu povedali: Dali sme si záväzok, že počas adventu nebudeme piť žiaden alkohol.

Bezvýznamná vec, nič extra dôležité, ale vždy, keď to niekomu vysvetľovali, tak pripomínali sebe, ale aj ostatným, že je tento čas v ich živote trochu iný.

Premyslite si hocičo. Povedzme, že sa môžete vzdať televíznych novín a ten čas strávite pri Božom slove. Stavím sa, že budete určite pokojnejšie spať. Neprikazujem vám to, pretože nemám takú autoritu, ale navrhujem vám niečo, čím si tento adventný čas viac pripomeniete a zdôraznite.

Abrahám čakal na narodenie syna, ale Pán Boh mu povedal: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. Ak chceš správne čakať a dočkať sa, tak niečo opusť a niečoho sa vzdaj a intenzívnejšie počúvaj, čo ti tvoj Boh chce povedať.

Dnešný svet zmazáva rozdiely, ktoré v cirkevných obdobiach v minulosti boli. Ja osobne si myslím, že by sme sa nemali dať oklamať a popliesť týmto svetom.

Včera som bol na pohrebe jednej mojej oltárnej sestry. Mala 40 rokov a nemala žiadne vážne zdravotné problémy. Večer si ľahla spať a ráno sa už nezobudila. Smrť prišla bez akéhokoľvek náznaku, varovania, či hrozieb. Celý pohreb som myslel na to, či som na niečo také pripravený, či by som nemal niečo vo svojom živote zmeniť. A dnes máme nový cirkevný rok a je advent. Tak prečo niečo neurobiť?

Skúste urobiť niečo vy osobne, sami.

AMEN

Piesne: 1; 10; 3; 9; 656/16; A:1
Texty: Jer 23,5–8; R 13,8–12; Mt 21,1–9; Ž 24,1–10