Veľký Piatok 2013

Kázňový text: Mt 27,42a

Veľký Piatok je pre nás takým smutným dňom. Celý čas počúvame o tom, ako Ježiša priviedli na Golgotu, a tam ho ukrižovali ako zločinca. Počúvame, čo všetko stihol povedať v tých nesmiernych bolestiach. Ako povedal niekoľko slov lotrovi, niečo povedal matke a učeníkovi Jánovi. Sú to už len kratučké vety, pretože v tom utrpení sa viac ani nedalo. Niektoré sú len jednoslovné, ako žíznim, či dokonané.

V podstate nás dnešné pašie chceli voviesť do celého tohto diania, aby sme nad tým vážne uvažovali a premýšľali. Zahĺbte sa do toho, skúste tie chvíle prežiť s Ježišom, aby ste si uvedomili, čo tento čin znamenal pre nás, a aké ťažké bolo niečo také podstúpiť.
Zároveň je dnešný deň v cirkvi aj deň vďačnosti. Vidíme, že Ježiš toto podstúpil ako jediné možné riešenie našich vlastných hriechov. Smrť je nevyhnutným trestom za hriechy človeka. A aby to Pán Boh nemusel riešiť s každým z nás osobne, raz a navždy to vyriešil, keď obetoval svojho jediného syna.
Uvedomujem si, že chcem od vás niečo, čo vôbec na dnešnú dobu nie je bežné. Kto vás dnes pozve: poďte sa zahĺbiť do ľudského utrpenia, poďte uvažovať nad smrťou, poďte rozoberať okamžiky, ktoré budú sprevádzať odchod z tohto sveta. Kto by dnes na niečo také pozýval, nie je normálny. Dnes sa ľudia chcú zabávať, smiať sa, tešiť sa a radovať. Chodia za kultúrou, športom, zábavou. Každý uprednostňuje dobrý pocit, pokojný a príjemný zážitok, relax, ale aj vnútorné uspokojenie, pred nejakými rozpačitými pocitmi.
Ja si však uvedomujem, že to vám dnes nemôžem dať. Ani tieto bohoslužby, ani počúvanie pašií, ktoré opisujú Ježišovu smrť, vám to nedajú. Nebudete mať chuť sa dnes po kostole usmievať a radovať, pretože to nejde dokopy, keď počúvame o križovaní, bičovaní a o smrti, či ukladaní do hrobu.Dnes neodídeme povznesení z kostola, plní ohromného nadšenia a úžasných myšlienok.
Skôr naopak. Možno budete znechutení zo svojho života a z toho, že niekto musel dať úplne všetko za moju i vašu záchranu. Možno budeme mať zmiešané pocity zo svojej vlastnej hriešnosti, ale aj z toho, že niekto iný je trestaný kvôli vám.
Ale aj tak si myslím, že to stojí za to, že je to dôležité, a môže to dať nášmu životu oveľa viac, ako nejaká komédia, pri ktorej sa budete vkuse zabávať.
Chcel by som spolu s vami v dnešný deň rozobrať len jednu vetu, ktorá odznela pod Ježišovým krížom. Bolo v nej veľa škodoradosti, hnevu, zatrpknutosti i výsmechu, ale bolo v nej aj veľa hlbokej pravdy. Vyslovili ju veľkňazi, zákonníci a starší:
Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť.Mt 27,42a
Bolo to ozaj také uštipačné. Ježiš pomohol mnohým ľuďom. Biblia opisuje len časť zázrakov, ktoré evanjelisti zachytili. Na mnohých miestach je len poznámka, že za ním prichádzali zástupy, a on ich uzdravoval. Bez detailného popisu choroby, bez krokov, ktoré Ježiš pre ich záchranu urobil. Iných zachraňoval z utrpenia, z bolestí, z blížiacej sa smrti. O tom každý vedel, preto ta poznámka: …iných zachraňoval…, ale sebe nevieš pomôcť. Bola to provokácia, keď ho žiadali, aby teraz v tejto chvíli urobil zázrak, a ukázal čo dokáže. Pomôž samému sebe, mysli na seba, nepozeraj na nikoho okolo seba, buď sebec a zachráň sa.
Na takomto pokušení dobehol diabol celý tento svet. Stali sa z nás sebci. Myslíme len na seba. V kritických situáciách vidíme najprv seba. Je to aj pud sebazáchovy, ale na ten sa dá ťažko vždy vyhovoriť. Od politikov a štátnikov, až po obyčajného jednoduchého človeka, všetci vidíme len seba a svoje potreby. Ježiš, na rozdiel od nás, celý pozemský život zachraňoval iných. Aj jeho najväčší nepriatelia to o ňom povedali: …iných zachraňoval. On žil celkom inak, ako žijeme my.
Svojim životom nám ukazoval, ako má život človeka vyzerať. Jeho obetavosť išla až po absolútnu únavu. Venoval sa ľuďom, veľa krát až do úplného vyčerpania, lebo bolo dôležité iných zachraňovať.
Dnes nie sme ochotní pomáhať, pretože je to vždy na náš úkor. Na úkor nášho pohodlia, na úkor našich financií. Uzatvárame sa do seba. Maximálne keď sme ochotný pomôcť tak vlastnej najbližšej rodine, ale inak nič viac. Vedeli by ste porozprávať hneď bez dlhého rozmýšľania, komu ste tento týždeň poslúžili a pomohli?Nie je to už dávno nejaký náš zvyk. Nie je to náš životný štýl.
Keď myslíte na iných, nemáte čas na seba. Keď sa staráte o iných, nemôžete sa strať o seba. Z tohto pohľadu to bola veľmi pravdivá veta. Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť. To bola skutočne pravda. Veď predsa aj na tom kríži platilo, že Ježiš zachraňoval iných. Jeho utrpenie, jeho vyliata krv a doráňané telo, jeho smrť bola záchranou nás hriešnych ľudí. Ak by sa bol zachránil, ak by sa bol vyhol utrpeniu, ak by bol zastavil svoje zomieranie, nebol by zachránil nás. V Ježišovom živote sme my, ľudia, mali vždy prednosť, a to dokazoval tri roky svojho pôsobenia, ale najviac sa to ukázalo vtedy na kríži.
Keď zachraňujete iných, seba nemôžete zachrániť. Takto to bolo postavené. Diabol o tom veľmi dobre vedel. Nebolo to po prvý krát.

• Hneď po krste, po 40 dňoch na púšti prišiel diabol za Ježišom s ponukou: Premeň kamene na chleby a najedz sa. Nestaraj sa o nikoho, ale mysli na seba a na to, čo potrebuješ ty.
• Keď potom pri Cezarei Filipovej povedal učeníkom, že musí trpieť a zomrieť, Peter, jeho učeník sa postavil, a začal tvrdiť, že toto sa ti Pane nesmie stať. Nemôžeš predsa zomrieť, musíš myslieť na seba na svoj život.
• A tu znova, bolo to už posledný krát pred smrťou, ho niekto vyzýva, aby zachránil seba, aby prestal myslieť na druhých a pomohol sebe z toho strašného utrpenia.

Tu, na kríži, už nikoho nekarhal, ani nenapomenul, len ticho v bolestiach znášal utrpenie, a nedal sa zvábiť touto pokušiteľskou myšlienkou. Aj keď to mohol urobiť. Mohol využiť svoju Božskú moc, a ako to my zvykneme hovoriť, vytrieť všetkým zrak. No tým, že tam ostal až dokonca, že nezachránil seba, znova zachránil iných. A tí iní, to som ja, aj ty, brat, sestra. Tým nám Pán Ježiš ukázal, že nie je sebec a ani nikdy nebol. Že pre neho mal hriešnik väčšiu hodnotu, ako jeho vlastný život.
Iných zachraňoval, a preto seba nemohol zachrániť. Áno. Vo svojej podstate tato veta bola pravdivá. V ten moment zachraňoval Ježiš iných, a seba zachrániť nemohol. To, čím žil celý pozemský život, to sprevádzalo aj jeho smrť.
Chcel by som vám na koniec prečítať ešte jeden príbeh, ktorý nám tieto udalosti priblíži ešte viac.

V septembri v roku 1914 začala vojna v Európe. Veľká Británia okamžite zmobilizovala svoje oddiely. Mladí muži boli pripravení pripojiť sa k aliancii, a nastúpiť na bojiská 1. svetovej vojny. Vojak Tom Hughes nechal doma milovanú manželku Alžbetu a maličkú dcérku Emíliu. Musel povinne nastúpiť na front. Keď sa jeho loď plavila anglickým kanálom smerom k Francúzku, myslel na svoju manželku a dcérku. Rozmýšľal, či ich ešte niekedy uvidí. Zrazu dostal nápad. Napísal na kus papiera list, vložil do obálky, tú stočil, vložil do fľaše, uzavrel a hodil do mora. Rozmýšľal, že ho niekto raz nájde a zanesie jeho rodine. V liste okrem iného bolo: 9. september 1914. Drahá manželka, tento list ti píšem na lodi, dúfam, že ho niekto nájde a doručí vám ho… (list pokračoval a v závere ešte bolo)…tebe moje malé zlatko posielam bozk. Na obálku dopísal: Odošlite láskavo tento list a získate požehnanie biedneho britského vojaka, ktorý je na ceste na front. Tom Hughes. O dvanásť dni neskôr Tom Hughes zomrel. Bol to jeho prvý deň vo francúzskych zákopoch. Jeho telo nikdy nenašli. No 27.marca 1999 rybár Steve Gowan našiel fľašu. Najprv si myslel, že sú to len nejaké noviny. Keď si to prečítal zverejnil ho v londýnskych novinách. Jeden z Tomových príbuzných oznámil redakcii, že jeho manželka Alžbete zomrela v roku 1979, no dcéra Emília, ktorá má 86 rokov, žije na Novom Zélande. Novozélandská pošta list doručila. Emilía svojho otca nepoznala, nemala po ňom nijakej pamiatky, a nikdy nestála nad otcovým hrobom. Teraz však v ruke držala list s nádherným vyznaním lásky svojho otca.

Viete, ani my sme nebeského Otca nikdy nevideli, a predsa nám prostredníctvom Golgoty poslal mocné posolstvo. Aj keď sa nám zdá, že to bolo už veľmi dávno, stále sa nám prihovára jednoduchými slovami: Milujem ťa. Tak veľmi o teba stojím.

AMEN

Piesne: pašie