Veľkonočný Pondelok 2013

Kázňový text: Zj 12,10–12

Dnešný Veľkonočný pondelok má zdôrazniť dôležitosť toho včerajšieho dňa, kedy sa odohralo Kristovo vzkriesenie. Slováci, ako to u nás býva zvykom, pridali k tomuto kresťanskému sviatku zopár pohanských zvykov v podobe olievačiek, vajíčok a zajačikov. Nič s tým už nenarobíme.

Významné kresťanské sviatky majú vždy druhý sviatočný deň. Máme prvú slávnosť Vianočnú a hneď za tým druhú, aj keď tá má už trochu iný charakter, pretože sa v nej hovorí o prvom mučeníkovi Štefanovi. A tak som si povedal, že dnešný deň, aj v súvise so vzkriesením Ježiša, sa vrátime k jednej osobe, ktorá vo veľkej miere tieto udalosti ovplyvnila. Bola veľkým hráčom v pozadí všetkých týchto udalostí, a išlo jej o všetko. Bol to doslova boj na život a na smrť.
Pravdou je, že o tejto osobe hovoríme veľmi málo, ale Ježišovo vzkriesenie ju poznačilo a poškodilo najviac.

Už veľmi dávno chodil v našej televízii taliansky kriminálny film Chobotnica. Kto by zo starších nepoznal meno Corado Catani, a jeho boj s talianskou mafiou. Chobotnica mala niekoľko sérii, aj keď hlavného hrdinu zabili myslím že v druhej. No chcem poukázať na niečo iné. V tom filme bol vždy niekto v pozadí, ku komu sa bolo ťažké dopátrať a dostať ho do väzenia. Za všetkými vraždami a zločinmi bol vždy nejaký muž vo vysokých kruhoch, ktorý to nariadil. A keď ho dopadli, zistili, že ani on nie je tým najvyšším, a že to siaha ešte vyššie. A keď v ďalšej sérii dopátrali aj toho, zistilo sa, že je v tom zapletený ešte niekto významnejší, kto ťahá nitky a celé to riadi.

Ak by sme sa zahrali na detektívov, a skúsili hľadať, kto bol za všetkým tým, čo sa odohralo v Jeruzaleme na Zelený Štvrtok, Veľký Piatok, a potom nasledujúce dni, prechádzali by sme tiež množstvom podozrivých. Sadukaji a farizeji, potom židovská veľrada, potom najvyšší veľkňaz, potom v tom mal prsty bývalý najvyšší veľkňaz Annáš, potom sa do toho zamiešal kráľ Herodes, mal v tom prsty aj Pilát, svoje služby ponúkol aj Ježišov učeník Judáš, ale aj tak sme ešte nepovedali meno toho, kto je za tým, kto stojí v pozadí, a kto to všetko takýmto spôsobom riadil. A ako to býva v kriminálkach, jeho meno sa vyskytuje len veľmi zriedka v opise týchto udalostí, ale je tam. Skrýva sa v tom celom, občas sa spomenie, len tak okrajovo. Ale je tým, ktorý ťahal nitky a rozhodoval. Je ním diabol. To je ten najvyšší, kto zasahoval do týchto udalostí, a ak rozpletiete celú tu chobotnicu, nakoniec dôjdete k tejto osobe.
Vypočujte si kázňový text:

TEXT: Zj 12,10–12

Začalo sa to celé ešte skôr, ako na Zelený Štvrtok. Mohli by sme kľudne spomenúť Ježišovo narodenie a Herodesa Veľkého, ktorého opantala moc a bohatstvo. Je tam to ľudské, v nesmiernej túžbe po moci a v pocite strachu z každého, o kom sa hovorí, že je kráľ, alebo sa za kráľa vydáva. No dať vraždiť malé deti v strachu o vlastnú moc, to už zaváňa diabolským rozmýšľaním. To už nie je iba obyčajná zloba a zákernosť človeka, to je už väčšie zlo, ktorému sa tento človek podvolil.
Ale poďme pokračovať vo vyšetrovaní ďalej. Ľudia napáchajú všelijaké možné zlo, a nenazveme to hneď posadnutie démonom. Veľakrát je to zlo, ktoré vychádza z nás samých, alebo zlo, na ktoré sa dáme nahovoriť. Do takejto moci sa dostali farizeji, sadukaji a kňazi. Nenávisť voči Ježišovi sa vymyká bežnej ľudskej zlobe. Ona sa postupne stupňovala. Stratila sa z nej objektívnosť. Ku koncu už nič čo Ježiš urobil nebolo dobré. Ani prospešné veci, ktoré ľuďom pomáhali, nedokázali ohodnotiť kladne. Ježiša dokonca podozrievali, že on je knieža démonov, a tým premáha iných démonov, keď im rozkazuje. Ta zaslepenosť už má prívlastok démonická, diabolská. A keď už veľkňazi rozoberajú vraždu človeka, treba za tým vidieť aj diablovu ruku.
Nikto pred týmto tajným hráčom v pozadí nebol celkom v bezpečí. Stačí si prejsť život Judáša, o ktorom Biblia v jeden moment píše, že prišiel za veľkňazmi s tým, že im Ježiša vydá. Je to však hneď potom, čo je napísané, že: …do neho vstúpil diabol.
Napriek tomu, že mu Ježiš pri poslednej večery povedal, že o tej zrade vie, napriek tomu to zaslepený Judáš urobí za 30 strieborných, ktoré nakoniec ani neminie. Zaujímavým momentom sú slová o tom, že: …čo robíš, rob rýchlo. Ježiš ho nezastavil, nezabránil mu v tom. Dokonca ani pred učeníkmi neprezradil, kto to je. Boli by ho určite zastavili oni.
Ako je možné, že diabol takto oblbol Judáša? On vôbec nemusel byť zlý človek. Bol však najslabším článkom v skupine učeníkov. A toto diabol využil. Ostatní, aj keď utiekli, neurobili to, čo urobil Judáš. To znamená, že taký priestor vo svojom živote diablovi nedali. Ale Judáš svoj život neustrážil. Príliš mu otvoril dvere, preto tá zmienka v Biblii, že do neho diabol vstúpil.
Celé to bola veľmi nebezpečná taktická diablova bitka. Pritlačiť Ježiša do extrémnej situácie, odstrániť blízkych ľudí z jeho okolia, aby v tých najťažších chvíľach ostal Ježiš sám, aby sa nemal o koho oprieť, aby sa cítil opustený. Spomeňte si na Ježišove slová, ktoré povedal Petrovi: …diabol si vás vyžiadal, aby vás preosial… To jasne dokazuje tú chobotnicu, ktorá má hlavu práve v diablovi.
A to izolovanie Ježiša diablovi skutočne vyšlo. Nikto pri Ježišovi v tej najťažšej chvíli neostal. Zbavil sa učeníkov, ktorí sa od strachu skrývali. Pri kríži bol pravdepodobne z jedenástich iba Ján. Zbavil sa zástupov, ktoré Ježiša obdivovali a kričali mu na slávu, ktoré prijímali z jeho rúk rozličné dobrodenia a zázraky.
A Diabol len hral ďalej. Ježiš sa na kríži cítil sám a opustený. Nebolo nikoho. Až nakoniec musel vykríknuť: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Pod krížom stáli iba diablovi služobníci, ktorí v tých posledných chvíľach prišli s ponukou: ukonči to, zíjdi z kríža, nestojí ti to za to. Tí ľudia nestoja za to, pozri, všetci utiekli, aj tí tvoji najvernejší, nezaslúžia si to. Ukonči to zomieranie, zastav to ako Boh.
Tu chcel doviesť Ježiša diabol, a tu ho aj mal. A tí všetci sa stali diablovými nástrojmi a dali mu vo svojom živote priestor.
Ten tlak a odpor všetkých však dokázal Ježiš zniesť. Na kríži zomrel. Potom na tretí deň prišlo Veľkonočné ráno a naplnili sa slová Zjavenia: Teraz nastalo spasenie i moc i kráľovstvo nášho Boha a vláda Jeho Pomazaného, lebo zvrhnutý bol žalobník… To, čo napísal ďalej apoštol Ján sa pomaly napĺňa: Beda zemi a moru, lebo diabol zostúpil k vám veľmi rozzúrený vediac, že má málo času.
Toto je teraz diablova realita po najväčšej duchovnej bitke všetkých čias. Ten, ktorý za tým všetkým stál, tú rozhodujúcu bitku prehral, je zhodený na zem, a je už iba otázkou času, kedy bude navždy chytený. No našou nevýhodou je, že do toho času je tu a bude robiť všetko, aby netrpel sám. Keď už Ježiš vybojoval spasenie, a nad ním nezvíťazí, môže už iba oklamať ľudí, aby toto spasenie neprijali za svoje. Je ako zdochýnajúci kôň, ktorý najviac kope.
So smútkom v srdci však musíme skonštatovať, že sa mu v dnešnom svete obzvlášť darí. Ježiš pre nás vybojoval spasenie, ale diabol presviedča ľudí, že ho nepotrebujú. A oni mu naleteli.
Ale opýtajte sa, ako skončili tí, ktorí sa s ním dali dokopy, ktorí s ním „bili bandy“.
Judáš sa zrútil, keď si uvedomil, ako ho diabol zneužil a potom ho odkopol. Keď urobil to čo chcel, vykašľal sa na neho. V podstate mu to povedal slovami veľkňazov: …to je tvoja vec. Zrazu? Veď slúžil diablovi a teraz od neho jeho pán dáva ruky preč?
Celá židovská veľrada si myslela, že keď zabijú Ježiša ochránia národ pred Rimanmi, ktorí im chceli zaujať krajinu, a popri tom sa zbavia konkurencie. Mnohí z nich sa určite dožili roku 70, keď bol Jeruzalem zrovnaný so zemou, a židom potom zakázali do neho vstup na mnoho rokov. A zástup, ktorý sa dal kúpiť za peniaze a kričal: …krv jeho na nás a na naše deti…, skončil tiež s Jeruzalemom.
Pilát podľa histórie tiež nedopadol dobre. O niekoľko rokov ho cisár pozbavil funkcie prokurátora v Judei a zomrel ako posledný chudák. Poslúžil diablovej veci a musel žiť s vedomím, že odsúdil na smrť človeka, ktorý bol nevinný a židia ho vydali iba zo závisti.
Toto je diablov postoj. Keď človeka využije, dovedie ho na pokraj zúfalstva a beznádeje, a nechá ho tak. Samého, opusteného, lebo vie, že to nemôže zvládnuť. Diabol je veľmi zlý pán, keď ťa dostane tam kde chce a využije ťa, potom si mu ukradnutý. Je mu jedno čo bude s tebou. Ty sa môžeš aj zblázniť!!!

• Pán Ježiš ťa vidí inak. Jemu nie je jedno ako skončíš, a to dokonca ani vtedy, keď ťa do neriešiteľnej situácie dostal diabol a ty si mu to dovolil.
• Ježišovi nie je jedno, čo sa s tebou deje a čo s tebou bude ďalej, ako zvládaš svoj hriech, vinu a dôsledky svojich zlyhaní.

Kým diabol sa stratil, Pána Ježiša môžeš vidieť na kríži, kde ti ukazuje, čo všetko je ochotný pre teba urobiť, lebo mu nie si ukradnutý, nie je mu jedno, čo je a bude s tebou.
Diabol ťa dovedie na kraj priepasti, ale skočiť, či padnúť do nej ťa nechá samého, aby si nemal výhovorky. Dovedie ťa do situácie, z ktorej existuje teoretická záchrana, ale ty to sám nedokážeš. Tvoje zničenie nedovedie do konca, poslednú časť nechá na teba. Tak to urobil pri Judášovi.
No Pánovi Ježišovi na tebe záleží, tvoju záchranu dovedie až do konca. Dokázal to v to Veľkonočné ráno.

AMEN

Piesne: Kristus Pán vstal…; 121; 140; 126; 600; A 36; 656/14
Texty: J 20,11–18; Ž 16,1–11