1. po Veľkej noci 2013

Kázňové texty: Mk 16,1–8; Mt 28,1–10; Luk 24,1–12; J 20,1–18

Každý jeden deň sa človek dostáva do kontaktu s nejakými novými správami. Niekedy sú to len informatívne veci typu, čo sa za posledných 24 hodín niekde udialo, inokedy sú to senzácie, ktoré nás majú zošokovať a upútať našu pozornosť. Niekedy sú to doslova a do písmena novinárske kačice. Správa ktorá sa dostane do éteru, ale nie je overená a nie je pravdivá.

A my všetky tieto informácie prijímame, triedime ich, selektujeme, na dôležitejšie, či menej dôležité a potom ich pomaly zabúdame.
Môžeme urobiť malú skúšku. Aká bola hlavná správa pred dvoma týždňami v nedeľných večerných televíznych novinách? Vie to niekto? Možno v ten večer to bolo ozaj niečo dôležité. Možno to bola nejaká kalamita, ale keďže si to presne nepamätáte, tak to nebola správa, ktorá je pre vás dôležitá aj po dvoch týždňoch.

Celý tento týždeň sa opakujú v správach informácie o severnej Kórey, ktorá vyhlásila vojnu Južnej Kórey a Amerike. Na mňa tieto správy pôsobia ako dosť vážne, až zarážajúce. Aj keď je to ďaleko, ale viem si predstaviť, že hneď budeme mať drahší benzín a potraviny. Ale nie iba preto, oni pôsobia veľmi hrozivo. Myslím, že to bolo vo štvrtok, keď som započul rozhovor jedného svetového analytika, ktorý celý tento konflikt zľahčil a vyhlásil, že z toho aj tak nič nebude a že sa to deje v týchto oblastiach dosť často. Je to vraj kvôli tomu, aby si mladučký vodca Kim Čong Un upevnil postavenie vo svojej krajine.

Je ťažké posúdiť, ktoré informácie sú závažné a pravdivé a ktoré sú zasa len akýmsi podvrhom, za ktorým sa pravda neskrýva. Má Severná Kórea jadrové zbrane, alebo nie? Má rakety, ktoré by tieto jadrové hlavice vedeli dopraviť aj za oceán do Ameriky, alebo je to len obyčajné zastrašovanie? To všetko ako poslucháč musím rozhodnúť sám. Keď tomu uveríte, to aby ste začali kopať na záhrade protiatómový kryt. Ak je to iba podvod, nemusíte sa nijakým spôsobom vzrušovať a život ide ďalej.
Informácia o vzkriesení Ježiša Krista je tiež takouto správou. A tiež sa pri nej môžete opýtať, či je dôveryhodná. Nie je to nejaká novinárska kačica? Odkiaľ sa táto informácia zobrala? Previl niekto tieto zdroje? Preveril niekto informátorov? Popýtal sa svedkov?
Pravdou je, že od vzkriesenia Ježiša Krista to zatiaľ nikto nedokázal. V dejinách ľudstva sa to už nikdy viac doteraz nezopakovalo. Opakujem doteraz! Nedá sa to napodobiť, nedá sa urobiť ani len teoretický pokus, ktorý by tento fakt potvrdil. A ľudia v dnešnej dobe už nemajú tendenciu ničomu na 100% veriť, pretože sa veľa krát už potvrdilo, že mnohé správy podávané ako pravdivé sú hlúposťou.
Tak ako si overiť túto informáciu? Ako ju potvrdiť, či dokázať? Prípadne, máme dnes možnosti niečo také vyvrátiť?
Biblia hovorí o mnohých svedkoch Ježišovho vzkriesenia. Úplne prvé boli ženy, ktoré prišli k hrobu, Ježiša však nevideli, len dvoch anjelov, ktorí im povedali, že nemajú hľadať živého medzi mŕtvymi. Svedectvo žien sa však v tej dobe nebralo veľmi vážne, pretože postavenie žien bolo iné, ako v dnešnej dobe.
Potom podľa svedectva Biblie k hrobu dobehli Peter a najmilší učeník Ježiša – Ján, ale ani oni nevideli vzkrieseného Krista.
Úplne prvá bola predsa len žena, Mária Magdaléna. Až po nej prišli učeníci, ktorým sa Ježiš ukázal niekoľko krát a potom aj ďalší širší okruh ľudí. Keď o nich píše apoštol Pavel, hovorí o vyše 500 bratoch, z ktorých mnohí žili ešte v čase písania prvého listu do Korintu, to boli roky 53 až 54.
Svedkov vzkrieseného Ježiša by sme teda mali, aj keď dnes sa ich už nemôžeme opýtať čo videli, a ako to naozaj bolo. Ale apoštol Pavel o nich hovorí tak preto, že sa ich čitatelia toho listu v tej dobe mohli na tieto udalosti kľudne opýtať a overiť si, čo vlastne videli a čoho boli svedkami.
Úplne iná kategória je zdroj, z ktorého táto informácia pochádza, a tou sú pre nás evanjelia. Štyria ľudia, ktorí tieto udalosti zachytili na papier a opísali ich, na jednej strane ako očitý svedkovia, ale aj ako tí ktorí sa informovali, pýtali, pátrali a dopátrali sa výsledku.
Správu o vzkriesení zapísali všetci štyria evanjelisti. Boli to úplne rozdielni ľudia. Prvé napísané evanjelium bolo evanjelium podľa Marka. Napísal ho Ján Marek z Jeruzalema, ktorý bol spolupracovníkom apoštola Petra. Z toho nám jednoznačne vychádza, že ho nadiktoval apoštol Peter ešte tesne pred svojou smrťou. Jeho podanie Ježišovho vzkriesenia znie takto: Mk 16,1–8
To, čo sa udialo v prvý deň po sobote, nevedel ani Peter, musel to mať iba z rozprávania žien, ktoré išli k hrobu. Zachytáva mená troch žien, ktoré sa cestou trápia, či im bude mať kto odvaliť kameň. Kameň však bol odvalený a keď vošli do hrobu, videli mládenca oblečeného do bieleho rúcha. Ten ich ukľudňoval aby sa nebáli, ale veľmi to nepomohlo. Evanjelista Marek zaznamenáva, že ušli od hrobu …a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli. Je to dosť stručný opis týchto udalostí.
Ďalšie evanjelium je Matúšovo. Bolo napísane Ježišovým učeníkom neskôr ako Markovo a bolo adresované židom: Mt 28,1–10
Už tu vidno niekoľko rozdielov. Spomínajú sa iba dve ženy, Mária Magdaléna a iná Mária. Matúš už upresňuje, že to nebol len muž v bielom, ale anjel. Dokonca je tam zmienka o tom, že prišli tesne po zemetrasení. A rozdiel nájdete aj v tom, že ženy odišli zo strachom, ale aj s radosťou, a povedali to učeníkom.
Predpokladá sa, že v tom istom období písal svoje evanjelium Lukáš. Bolo to pred rokom 70. Lukáš bol lekár a svoje evanjelium písal s najväčšou pravdepodobnosťou jednému vznešenému mužovi menom Teofil. V úvode píše, že všetko ešte raz dôkladne preskúmal a zistil, a čo sa dozvedel, dáva na papier: Luk 24,1–12
Lukáš opisuje, že to bolo v prvý deň po sobote, spomína odvalený kameň i rozpaky nad prázdnym hrobom, ale spomína dvoch anjelov, ktorí sa im zjavili. Svedectvo, ktoré povedali, je opísané inými slovami, ale zmysel sa nemenil. Lukáš však menovite spomína Máriu Magdalénu, Máriu Jakubovu, ale hovorí aj o Johane, ako aj o viacerých ženách. Nakoniec dodáva, že k hrobu dobehol aj Peter.
No prečítame si dnes aj posledné svedectvo posledného evanjelistu Jána. Vo svojom evanjeliu sa nenazýval menom, ale opísal sa ako učeník, ktorého Ježiš miloval. Jánovo evanjelium bolo napísané ako posledné okolo roku 90. Ján to zaznamenal takto: J 20,1–18
Ján na rozdiel od ostatných spomína ráno pri hrobe iba Máriu Magdalénu. Nespomína sa, žeby bola vošla do hrobu, len to, že bežala a povedala to Petrovi a inému učeníkovi, ktorého Ježiš miloval.
Bežali k hrobu, ale keďže Ján bol omnoho mladší ako Peter, Petra prebehol, ale nevošiel do hrobu, lebo sa bál. To dokazuje jeho vek. Ján podrobnejšie opísal, že hrob bol prázdny, a že plachty ležali iba tak pohodené, iba plachta z hlavy bola pekne poskladaná. A až potom nasleduje opis stretnutia Ježiša a Márie Magdalény, ktorého si potom pomýlila so záhradníkom.
Možno sa pýtate, prečo som to dal dnes všetko prečítať. Aby ste videli, že to nesedí? Že sa Evanjelisti nezhodujú vo svojom podaní? Koľko bolo tých anjelov, alebo mužov v bielom rúchu, dvaja, alebo jeden? Koľko bolo žien, dve, tri, alebo viac? Vošli všetky do hrobu, alebo robili paniku a báli sa?
Viete, čo je na tých správach dôležité, keď ich takto poskladáte vedľa seba? Že sa v detailoch nezhodujú! Ak by boli všetky úplne rovnaké, bol by tu jeden vážny problém. A tým je, že Marek to okolo roku 60 napísal a Matúš, Lukáš a Ján to od neho od slova do slova opísali. Historickí bádatelia by také niečo v dnešnej dobe zhodili zo stola, ako totálny podvrh. Nemohlo by to historicky obstáť.
A prečo ta rozdielnosť? Zažili ste už niekedy poriadny stres?

Raz sme s manželkou zastavili pri jednej vážnej autonehode. Stala sa len pár sekúnd pred tým, než sme na to miesto dorazili my. Je to asi 10 rokov. Mám z tej situácie v pamäti niekoľko detailov, ktoré si viem vybaviť.

• videl som jedného muža ako stojí pri aute opretý o kapotu, nič nerobil, nikomu nepomáhal, bol v šoku, len niečo dookola rozprával.
• v našom aute sme usadili ženu s dievčaťom z toho nabúraného auta.
• viem, ako sme nevedeli vytiahnuť jej manžela, ktorý mal strašné bolesti, lebo mal zakliesnené nohy a strašne prosil, aby sme mu pomohli.
• a spomínam si, ako sme ešte s ďalšími ľuďmi nevedeli otvoriť zadné dvere na aute.

Neviem už kto tam bol, neviem si vybaviť tváre, neviem si vybaviť ani to, keď prišli záchranári. Niektoré momenty z tej havárie mi úplne vypadli.

Už viete, prečo tie ženy boli také rozpačité? Prečo boli v tých výpovediach aj určité nezrovnalosti? Určite ste už zažili pohreb nejakého blízkeho človeka. Vedeli by ste povedať, kto bol na tom pohrebe a kto kde stál?
Šok, stres, nepochopiteľné a nevysvetliteľné veci, ktoré sa pred ich zrakmi udiali ich museli riadne vyviesť z rovnováhy. Jasné, že bolo ťažké opísať všetky detaily. Základom však bola zvesť, ktorú podali ďalej. Ale nie všetky, niektoré sa báli.
V tom je pravdivosť a autentickosť zvesti evanjelistov. Neupravili to tak, aby to všetko sedelo. Lebo nie je podstatné, či tam boli dva alebo jeden anjel. Či ho nazvete mužom oblečeným do bieleho rúcha, alebo anjelom. A nie je podstatné, či k hrobu išlo 6, či 7 žien a odvahu nakloniť sa mali iba dve. V tom strese a v tej panike sú toto nepodstatné veci. Podstatné je, že videli, že hrob bol prázdny a vzkriesenie Ježiša Krista sa stalo realitou.

AMEN

Piesne: Kristus Pán vstal..; 602; 142; 146; 601; A 37; 656/14
Texty: Oz 6,1–3; 1J 5,4–10; J 20,24–29; Ž 116,1–9