Predpôstna 2014

Kázňový text: 2Sam 12,13–20

Už samotný názov dnešnej nedele hovorí o čase, ktorý sa pomaly blíži. Predpôstna nedeľa nám všetkým v kostole pripomína, že sa blíži obdobie pôstu. 40 dní, kedy sa ma človek stíšiť a zahĺbiť do seba, skúmať sa, skúmať svoje srdce, pohnútky, myšlienky i cestu života. To znamená koniec zábavy, plesov, diskoték, bujarých osláv. Takto to učila cirkev dlhé roky. 40 dní od tzv. popolcovej stredy je vážne tiché obdobie.

No pravdupovediac, až taká rapídna zmena v dnešnom našom svete asi nenastane. Komercia má prednosť, a keďže sa ľudia chcú stále tešiť a stále zabávať, tak nejaké obdobie vyhlásené cirkvou už na tom nič nezmení. Ale ja vás chcem poprosiť, aby ste ostali v tomto striktní. Nie preto, že to cirkev prikázala, ale preto, že človek sa potrebuje raz za čas niečoho vzdať, v niečom pribrzdiť, cvičiť sa vo vlastnom kontrolovaní.
Žijeme vo svete ľahšieho odporu.

• Ak chce niekto schudnúť, tak dnes už nie je moderné, že sa začne obmedzovať v jedle a budete cvičiť. Najmodernejšie sú tabletky, pri ktorých sa nemusíte vôbec obmedzovať. Môžete ďalej jesť toľko, koľko jete, oni majú urobiť všetko za vás.
• Vypestovať si niečo vo vlastnej záhrade, prácne a namáhavo, keď si to môžete kúpiť v obchode?
• Písať nejakú prácu pre študentov, ktorú dostali ako zadanie v škole z vlastnej hlavy, keď si to všetko nájdete na webe, odkiaľ to stačí stiahnuť?

V podstate sa vyhýbame akejkoľvek disciplíne. Najnovšia reklama na raňajky v Mcdonald´s je postavená na systéme, že oni vstanú skoro ráno za vás a pripravia vám ich, aby ste si vy mohli dlhšie pospať. Keď to takto pôjde ďalej, možno o pár rokov nám ich rovno pomixované prídu naliať do úst, kým budeme ležať ešte na posteli.
A keď už nestíhate chodiť do obchodu, už vám niektoré potraviny donesú aj rovno pred vašu bránu. To už je pohodlie!
Len viac pohodlia a ležérnosti, nech je to pre toho človeka dnes všetko pohodlné a jednoduchšie. Skúste dnes od niekoho vyžadovať nejakú disciplínu. Sme lenivý, spohodlneli sme a svojho pohodlia sa už vôbec nechceme vzdávať.
Minule na pár hodín vypadla elektrika a ja už som stresoval, kde budeme chodiť po vodu. Niekde s vedrami ku studničke? To zaberie koľko času? A nejde televízor? A bude zima, lebo nejde plynový kotol? To je ohromný stres. A niekedy ľudia žili bez problémov aj bez toho.
Pôstom začína obdobie, ktoré učí človeka sebadisciplíne, a raz za čas sa v nej pocvičiť skutočne potrebujeme. Aj keď hneď na začiatku musím povedať, že pôst nemá iba tento rozmer. O jednom veľmi ťažkom pôste si dnes prečítame.

TEXT: 2Sam 12,13–20

Príčiny celej tejto situácie poznáme. Kráľ Dávid sa dopustil cudzoložstva so ženou jedného zo svojich vojakov a ona otehotnela. Najprv sa to snažil trochu zakamuflovať, a tak Uriáša povolal z bojiska domov, aby to vyzeralo tak, že dieťa je jeho. Ale on bol natoľko poctivý, že zo spolupatričnosti ku svojim bojovníkom nešiel domov k žene, ale prenocoval pred kráľovými dverami. A tak ho kráľ Dávid poslal späť s listom, v ktorom stálo, že Uriáša majú postaviť v najbližšom boji do prevej línie a potom ustúpiť. Samozrejme, že Uriáš zomrel a Dávid si regulárne vdovu po Uriášovi zobral za manželku.
Dieťa sa narodilo a rástlo, a Dávid si asi v duchu myslel, že táto nepríjemná vec je už za ním a že sa na ňu zabudlo. V podstate to aj tak bolo, nikto nič nevedel ani netušil, až na to, že Pán Boh na takéto veci nezabúda. A je jedno, či ste bežný človek, alebo či ste Izraelský kráľ, sú to veci, ktoré sa nám neprepečú.
Božie rozhodnutie v tomto prípade bolo veľmi čudné. Nezomrel za ten hriech Dávid, ktorý ho spáchal, nezomrela ani Betšeba, ktorá sa mu zapáčila, ale malo zomrieť dieťa, ktoré vôbec za túto záležitosť nemohlo. Priznám sa, že adekvátne vysvetliť toto Božie rozhodnutie neviem. Samozrejme, že to bol ťažký trest aj pre Dávida, aj pre Betšebu. V tom ten trest svoj zmysel mal, ale ak sa na to celé pozriete zo strany toho dieťaťa, ťažko by ste povedali, že Boh je láska.
Ten chlapec sa narodil, neurobil nič zlé, nemohol za to, že prišiel na svet cez cudzoložstvo Dávida a Betšeby, a že to bolo za takých okolností, a predsa nemohol žiť. Prečo? Je to spravodlivé?
Priznávam, že toto je absolútne Božou vecou a ťažko to nejako komentovať. Ale dnes sa tomu venujeme práve pre spôsob, ako sa k tomu postavil Dávid.
Veľmi dobre o tom hriechu vedel. Priznal sa k tomu aj pred prorokom Nátanom. Nezakrýval to, nedal umlčať proroka, aj keď k tomu možnosti mal. Nátan mu dokonca povedal, že Boh mu ten hriech odpustil a že Dávid nezomrie. Za hriech je odplata smrť, to by podľa Mojžišovho zákona sedelo.
No problém nebol len v hriechu voči Bohu. Tým, čo Dávid urobil ako kráľ, požehnaný a pomazaný, Hospodin zavdal príčinu Božím nepriateľom rúhať sa Bohu. V podstate mu Boh povedal:

• Dávid ty si ma zosmiešnil pred ľuďmi!
• Ty, ktorý si mal byť príkladom, si na mňa hodil hanbu za svoj skutok.

Preto musel prísť ten krutý trest. Keď Nátan od Dávida odišiel, ten si ľahol na zem vo svojom dome a začal sa postiť a modliť. Volal k Bohu a prosil za život syna. Z tohto obdobia sú aj slová 51. Žalmu, kde sa Dávid priznáva verejne k tomu, čo urobil. Je to krásny kajúci žalm, ak to vôbec môžeme tak nazvať.
Ani my nemáme nič iné, čím by sme mohli zvrátiť Božie rozhodnutia. Môžeme sa kajúcne modliť v našich krížoch a skúškach, a môžeme sa postiť, teda vzdať sa svojho pohodlia, obetovať niečo z toho, čo nám spríjemňuje život a môžeme čakať na to, či Boh svoje rozhodnutie zmení, alebo nie.
Trvalo to sedem dní. Dávid sa vzdal jedla, vnímal to tak, že by to bola iba strata tak vzácneho času, keby si sadol za stôl a jedol v takej chvíli. Urobil ako človek maximum preto, čo urobiť mohol za záchranu dieťaťa. Určite tam boli lekári, ktorý sa snažili dieťaťu pomôcť a robili svoju prácu. A Dávid robil tiež to, čo robiť mohol.
Rozmýšľam nad tým, ako je v dnešnej dobe ťažké pre človeka vzdať sa niečoho z toho nášho pohodlného života, aby sme za niečo prosili Boha.
Sedem dní bez jedla? Čo tak sedem dní bez TV? Čo tak sedem dní bez internetu, bez auta, bez dobrého vareného či pečeného mäska…? Bolo by to ťažké?
Nie sme už naučení vzdať sa toho, na čo sme si v našom pohodlnom živote zvykli. A urobiť to pre niečo, za čo sa povedzme modlíme. A teraz nemyslím len na chvíle, keď ide niekomu o život. Ale myslím na všetky dôležité rozhodnutia, ktoré potrebujeme urobiť.
Na jednej strane tvrdíme: Pane Bože povedz čo mám robiť! Na strane druhej mi až tak na tvojej odpovedi nezáleží, aby som vypol večerné správy, ktoré každý deň sledujem. Alebo, aby som sa vzdal toho pocitu, keď je človek dobre najedený a môže sa vyvaliť pred TV na gauč. Toto sú už dnes pre nás skoro nepredstaviteľné veci.
Začína sa pôst a to je čas, keď si to máte predstaviť a niečo pre to aj urobiť. No najzaujímavejšia situácia pri kráľovi Dávidovi je tá, ktorá sa odohrala potom, keď Boh jeho prosby nevypočul. Po siedmych dňoch dieťa zomrelo. Sluhovia sa mu to báli povedať, pretože čakali, že po tejto správe urobí niečo hrozné. Dávid zrazu vstal, umyl sa, obliekol sa do čistých šiat a išiel do domu Hospodinovho. Je tam dokonca napísane, že sa išiel klaňať Bohu. Bohu, ktorý mu tohto chlapca zobral. Rozumiete tomu?
Na čo bolo dobrých tých sedem dní? Čo sa dialo za ten čas? To bol čas, keď Dávid úplne odvrátil zrak od seba, a plne sa sústredil na Boha. Tie dni potreboval nie len na modlitby na záchranu chlapca, ale aj na to, aby si uvedomil svoj hriech a svoju vinu, aby si uvedomil, že Boh nie je jeho nepriateľom, a aby sa vyrovnal s tým, že dieťa muselo zomrieť pre jeho vlastný hriech.
Určite to bolo ťažkých sedem dní, ale po siedmych dňoch modlitieb a pôstu sa z Dávida stáva vyrovnaný človek, poučený Bohom z vlastných prestúpení a hriechov.
Toto vám môže pôstne obdobie dať. Ale záleží bratia a sestry iba na vás.

AMEN

Piesne: 391; 480; 473; 652; A 27; 656/4
Texty: Am 5,4–13; 1K 13,1–13; L 18,31–43; Ž 91,1–4.11–12