2. pôstna 2014

Kázňový text: Jer 12,1–3

Nedávno mi rozprával priateľ o tom, ako bol na poznávacom zájazde v Izraeli. Popri iných veciach spomínal, aký priepastný rozdiel je medzi Palestínčanmi a Židmi.

Aké je to viditeľné hlavne v obchodoch. Keď prechádzali trhmi v palestínskej časti bolo potrebné pri kupovaní zjednávať a naťahovať sa, aby ste sa dohodli na nejakej cene. Niekedy sa stalo, že ste skončili na polovici z toho, čo si obchodník zapýtal nazačiatku. V palestínskej časti je pri nakupovaní takýto spôsob nutnosťou.
Na strane druhej, v židovskej časti sa zjednávať a dohadovať na cene bolo absolútne nevhodné až neslušné, pretože obchodník pozná hodnotu svojho tovaru a za lepšiu cenu ho nepredá. Tam sa vraj vôbec nezjednávalo.
Keď som si čítal náš dnešný kázňový text, padlo mi do očí práve to, ako sa Jeremiáš doslova snažil dohadovať s Bohom. Je tam možno viditeľná tá bežnejšia téma, prečo sa bezbožným vodí dobre a zbožným nie, ale to zjednávanie je ozaj zaujímavé. Na jednej strane píše, že s Bohom sa nepatrí dohadovať a sťažovať sa, pretože je v práve a je spravodlivý Boh. Na strane druhej napíše: …a predsa chcem hovoriť s Tebou Bože.
Kto iný by mal mať jasno v tom, že Boh je vo svojom každom rozhodnutí absolútne v práve, ako jeho prorok, ktorý mu slúži? Kto iný mal lepšie vedieť, že Boh je absolútny vo svojich cestách a súdoch, ak nie ten, ktorý je jeho hlasom na tejto zemi? Napriek tomu Jeremiáš hovorí: Aj tak chcem Bože s Tebou prebrať túto vec.
Je to taký paradox. O Bohu hovoríme, že je dokonalý a neomylný vo svojich rozhodnutiach, naopak, ľudské rozhodnutia vždy spochybňujeme, pretože k dokonalosti máme ďaleko a naše právo a spravodlivosť v našom ponímaní je vždy s mnohými otáznikmi. Ale debatovať s Bohom na tému Jeho spravodlivosti chceme.
Jeremiáš si to na začiatku priznal. Nemám celkom právo sa s Tebou Bože baviť o spravodlivosti, ale predsa len to chcem skúsiť.Naša sťažnosť je neopodstatnená, ale Pán Boh je ochotný to s nami preberať. Nie je to zvláštne?

Čo myslíte, bavili by sa s vami na katastrálnom úrade o prepise nejakého pozemku na základe toho, že váš dedo sa s vtedajším vlastníkom dohodol na tom, že mu túto zem daruje? Vy ste to roky používali, ale na papier sa táto dohoda nikdy nedostala. A vy by ste to teraz chceli zlegalizovať. Myslíte si, že by sa s vami niekto vážne bavil o tom, že na ten pozemok máte nejaký nárok?
Asi by to skončilo jednoznačným vyhlásením: Vy nie ste v práve! Nemáte žiadny doklad, že je to vaše! Nemáme sa s vami o čom baviť!

Ak nie sme v práve, ak na to nie sú dôvody, nikto by s nami nediskutoval. Ako je možné, že Pán Boh je ochotný sa s nami baviť aj vo veciach, v ktorých sa nevyznáme, aj o spravodlivosti vo svete? Ako je možné, že neodpinká človeka, ako to vedia urobiť ľudia na niektorých úradoch?
Má o nás záujem a je ochotný vypočuť naše pocity a krivdy, naše sťažnosti.
Jeremiáš rieši s Bohom vec, ktorá je problémom vo svete od dávna. Od čias, keď sa ľudia začali deliť na tých, ktorí v Boha veria a ktorí v neho neveria. Prečo je cesta bezbožných úspešná? Je to ako výčitka priamo adresovaná Bohu. Nie je to len otázka. Je to sťažovanie sa na Boha, ktorý tento svet riadi. Je to výčitka Bohu, že niekde v jeho spravodlivosti nastala chyba. Je to osočovanie i spochybňovanie Božej spravodlivosti. A Boh je napriek tomu ochotný sa o tom s človekom baviť.
Prečo je cesta bezbožných úspešná a pokojne si žijú všetci, čo sa dopúšťajú zrady?
Nie sme jediní, ktorí to takto vidia. Máme často takýto pocit, keď sa pozeráme na život ľudí okolo nás. Nie sú zväzovaní Božími zákonmi a obmedzovaní Božou vôľou. Tým pádom majú viac možností byť úspešní, bohatší. Ich svedomie nie je až tak ovplyvnené Božím slovom, a tak sa pocity viny i výčitky svedomia nedostavujú tak často.
Otázku by sme si však mali postaviť aj trochu inak.

• Na koho narážal Jeremiáš, keď túto vec rozoberal s Bohom?
• Kto sú bezbožní?
• To sú všetci mimo nás, ktorí tu dnes sedíme v kostole?

Ale skúste sa opýtať aj trochu inak. Vy ste boli a ste vo svojom konaní vždy zbožní? Zdôrazním to slovo „vždy“, pretože možno dnes vyjdeme z tohto kostola, a o chvíľu urobíme niečo, čo je pred Bohom ohavnosťou. To hneď teda preskočíme do druhej kategórie? Bezbožnosť je v živote každého, sme bezbožnými v mnohých prípadoch života. A Jeremiáš bol taký istý, bol tiež človekom.
Ako v takomto svetle vyznievajú slova, ktoré Jeremiáš napísal v závere nášho textu: …odlúč ich ako ovce na zabitie.
Koho má vlastne zabiť? Veď všetci by sme boli mŕtvy, keby Pán Boh zabil človeka vždy po každej bezbožnosti.
Je to o sebapoznaní. Je to o skromnosti, pretože teraz v pôste máme vidieť viac svoju bezbožnosť, ako bezbožnosť tých, ktorí žijú okolo nás. Je to kritika do vlastných radov. Blízky si našim ústam, ale ďaleký nášmu srdcu.
Kto má viac v ústach Božie meno, ako my, kresťania, veriaci ľudia? Nie je to reč o nás? Pozrime sa na seba, akým rozdielnym metrom meriame. Pri našej hriešnosti chceme milostivého Boha. Pri susedovej hriešnosti, chceme trestajúceho a prísneho Boha. Môže byť takýto? To by bol vtedy spravodlivý?
Záver jeremiášovského slova je príliš ľudský. Ale takýto skutočne sme. Odlúč ich ako ovce na zabitie a oddeľ ich na deň zabíjania (Jer 13,3b). Bol to dosť surový príklad. Treba však poznať aj dobu, v ktorej tieto slová Jeremiáš napísal. Bolo to pred zničením mesta Jeruzalema, keď k Bohu volala zo zeme ľudská nespravodlivosť.
Veľmi podobné slová o volaní Boha k súdu nájdete na konci knihy Zjavenia. Duch a nevesta hovoria: Príď! I to bol čas ohromnej hrôzy, ktorú prežívali veriaci ľudia v časoch najväčšieho prenasledovania kresťanov v Rímskej ríši. Nechceli byť vykonávateľmi Božieho súdu. Nedokázali sa ubrániť. Vtedy len trpeli a znášali krivdy. A tak volali, aby Boh prišiel a ukončil tieto ľudské hrôzy a ľudskú nespravodlivosť. Volali, aby už prišiel Boh so svojim súdom a pomohol im. Príď Bože so svojou spravodlivosťou!
Myslím, že takéto volanie je v poriadku, ak tú Božiu spravodlivosť nechceme robiť my. Ak sa nepasujeme do role tých, ktorí by ten súd chceli vykonávať svojou mocou a svojimi schopnosťami.
Jeremiáš nakoniec priznáva, že Hospodin nás predsa len pozná lepšie, a skúma naše zmýšľanie voči nemu. Takže bude asi najlepšie, aby ten súd ostal v jeho rukách. Len On dokáže správne a objektívne zhodnotiť, za koho slovami stojí jeho srdce, a u koho sú to iba zbožné frázy vylepšujúce imidž medzi ľuďmi.

AMEN

Piesne: 397; 87; 83; 101; A 26; 656/4
Texty: Iz 5,1–7; 1Tes 4,1–7; Mt 15,21–28; Ž 25,1–10